.

Táto vysokoškolská učebnica poskytuje úvod do digitálneho marketingu a je prehľadom pre každého, kto prichádza do kontaktu s marketingom v 21. storočí. Učebnica definuje digitálny marketing, prechádza cez stratégiu a plánovanie a podrobnejšie sa zameriava na piliere digitálneho marketingu ako obsahový marketing, sociálne médiá, SEO, emailový marketing a PPC. Cieľom je poskytnúť čitateľovi všeobecný prehľad v oblasti digitálneho marketingu.

Ako poukazuje V. Šiler, ak hovoríme v dnešnej dobe o médiách, dotýkame sa podstatných, teda zvrchovane filozofických problémov a aspektov života modernej spoločnosti, človeka, humanity, kultúry, vedy, techniky, politiky atď. Na zásadné filozofické otázky a problémy tu narážame podľa neho na každom kroku, vždy, keď v akomkoľvek bode začneme ísť len trochu do hĺbky (Šiler, 2016, 108). Podobne, a určite rovnocenne, sa možno podľa nás vyjadriť tiež o komunikácii a informáciách, o informačno-komunikačných a mediálnych technológiách, aj informačnej spoločnosti. Všetky spomínané fenomény vzájomne súvisia, pričom, ako sa ukazuje, je dnes potrebné uplatňovať vo vzťahu k nim hodnotovo, resp. eticky motivované hľadiská. V tejto práci aplikujeme práve etickú perspektívu v teoretickom pohľade na spomínané fenomény komunikáciu, médiá a informácie a ich sociálny a technologický kontext – informačnú spoločnosť a informačno-komunikačné (i ako mediálne) technológie. Ide nám v nej nielen o ich porozumenie v rámci etického prístupu, ale aj zároveň, a predovšetkým, o predstavenie samotnej etickej oblasti vo vzťahu k nim. To znamená úlohu venovať sa povahe a vývoju, resp. rozvoju (oblastí) etiky, resp. príslušných etík, ktoré sa im venujú. V rámci tejto úlohy v našej reflexii historický aspekt tohto vývoja síce máme na pamäti, no nie je v nej kľúčový. Sústredíme sa predovšetkým na posledný, práve s ohľadom do budúcnosti relevantný vývoj a jemu zodpovedajúcu podobu spomínaných etík. V tomto kontexte sledujeme ich aktuálne črty, špecifiká a trendy. Podľa spomínaného autora bude, zdá sa, vždy existovať obidvoje – etika sa bude ďalej vyčleňovať ako samostatná disciplína, ale na druhej strane aj iní odborníci než špecialisti na etiku budú i naďalej vo svojich publikáciách vždy aspoň jednu kapitolu venovať špecifickým etickým aspektom svojho predmetu skúmania (Šiler, 2016, 107, 108). Toto sa týka aj viacrozmerného kontextu komunikácie, médií a informácií, pokiaľ sa na tieto fenomény sústredíme z hľadiska etiky. Z metodickej stránky považujeme v našom prístupe za dôležité vnímanie kontextu samotných fenoménov komunikácie, médií a informácií vrátane jeho sociálnej a technologickej dimenzie, avšak aj kontextu jednotlivých oblastí vedy na pôde sociálnych a humanitných, i technických vied, v ktorých sú spomínané fenomény reflektované a skúmané. To nám vlastne umožňuje komplexnejšie sledovať etickú problematiku, ktorá sa ich týka. Môžeme si takto všimnúť o. i. podobnosti či rozdiely, tiež vzťahy a interakcie medzi rôznymi množinami etických poznatkov a výskumnej praxe, zvažovať či 7 a ako sa napr. vymedzené rôzne oblasti etiky v tomto kontexte stretajú, prekrývajú, dopĺňajú, potrebujú a podobne. Prácu tvoria tri hlavné kapitoly: Prvá kapitola (Komunikácia, médiá a informácie v perspektíve etiky) je zameraná na predstavenie súčasnej komunikácie, médií a informácií ako vzájomne súvisiacich fenoménov, ktoré sú spolu s ich technologickým a sociálnym kontextom zdrojom etických a morálnych problémov. Taktiež je zameraná na predstavenie úlohy, významu a rozvoju etiky, osobitne aplikovanej etiky v ich kontexte. Druhá kapitola, ako naznačuje aj jej názov (Etika v kontexte komunikácie a médií), je zameraná na analýzu predmetnej orientácie a postupu etík v kontexte súčasnej komunikácie a médií, ich sformovanej a formujúcej sa povahy. Sleduje povahu týchto etík, ich špecifiká. Ďalej ich rozvoj, pričom sa sústredí na jeho výrazné znaky a trendy. Tretia kapitola (Etika v kontexte informácií, informačno-komunikačných technológií a informačnej spoločnosti) je podobne zameraná na analýzu predmetnej orientácie a postupu etík, a to v kontexte informácií, informačno-komunikačných (tu i mediálnych) technológií a informačnej spoločnosti, pričom sa venuje ich sformovanej a formujúcej sa povahe. Sleduje ich rozvoj, jeho dominujúce črty a nové trendy. Všetky kapitoly majú spolu svoj cieľ, resp. ciele z hľadiska samotného spracovania problematiky, a to predstaviť v komplexnejšom rámci komunikáciu, médiá a informácie a ich sociálny a technologický kontext ako zdroje rôznych aktuálnych morálnych problémov a etických otázok. Zároveň týmto implicitne poukázať na úlohu, resp. význam samotnej etiky, ktorá sa im venuje. Taktiež je cieľom načrtnúť práve samotnú povahu a formovanie (oblastí) etiky vo vzťahu k fenoménom súčasnej komunikácie, médií a informácií a ich sociálneho a technologického kontextu, a to vrátane jej aktuálnych trendov rozvoja. Komplementárne ide ďalej o cieľ, resp. ciele z hľadiska samotného štúdia kapitol práce: Poznať, resp. porozumieť komunikáciu, médiá a informácie a ich sociálny a technologický kontext ako zdroje staronových, aj úplne nových morálnych problémov a etických otázok, ktoré sa vynárajú v dnešnej dobe. Získať prehľad o širokom poli etiky, ktorá sa na ne sústredí, a to vrátane jeho formovania. Orientovať sa v jeho oblastiach, poznať ich povahu, špecifické črty, porozumieť rôznym (teoretickým) prístupom v rámci nich. V neposlednom rade poznať významné trendy ich samotného rozvoja a chápať jeho význam. V kontexte predchádzajúceho si dovoľujeme skonštatovať, že etickej problematike komunikácie, médií a informácií a ich sociálneho a technologického kontextu sú venované odborné práce na Slovensku. No nie je veľa takých, ktoré majú systematický a komplexnejší charakter. Možno povedať, že je to u nás týmto 8 spôsobom (pomerne) nereflektovaná problematika.1 Táto publikácia systematického charakteru sa snaží priniesť doteraz neuplatňovaný širší, komplexnejší rámce pre jej reflexiu a výskum, v ktorom sú rešpektované a zároveň – do určitej miery a istým spôsobom – prekračované hranice oblastí poznania disciplín rôzneho zamerania a pôvodu. Takto sa vlastne aj snaží preklenúť tradičnú dichotómiu medzi humanitnými a exaktnými vedami. Sama si pritom samozrejme nerobí nárok, a ani nemôže, vyčerpať všetky (reálne aplikované, i tie možné) špecifické aspekty pohľadu na osebe komplikované odborné problémy, resp. všetky nové etické oblasti, ktoré emergujú a formujú sa spolu v našej spoločnosti za prudkého vývoja technológií. V tomto zmysle je nedokonalá, no ako taká práve zostáva výzvou k ďalšiemu premýšľaniu a domýšľaniu. Publikácia vzhľadom k spomínanému vlastnému charakteru ako celok nechce nahradiť dostupné teoretické zdroje, ale ich doplniť. S ohľadom na v nej uplatňovaný prístup je venovaná rôznym odborníkom a záujemcom o poznanie v etickej perspektíve orientovanej na problematiku komunikácie, médií a informácií a ich sociálneho a technologického kontextu, a to na poli sociálnych a humanitných vied, i technických vied. Osobitne je venovaná študentom - filozofie, etiky, komunikačných a mediálnych štúdií, tiež informačných štúdií, ako aj študentom v technických odboroch, pre ktorých môže byť potrebným či užitočným študijným materiálom povahy učebnice.